Takmer v strede námestia stojí pravdepodobne od prvej polovice 17. storočia radnica, ktorá sa na niekoľko storočí stala sídlom správnych inštitúcií mesta – richtára, mestskej rady, mestského súdu i notára. Nie je úplne vylúčené, že vznikla o niečo skôr, možno už na konci 16. storočia. Solitérna bloková stavba obdĺžnikového pôdorysu s oblými nárožiami má dve nadzemné podlažia a vysokú valbovú šindľovú strechu. Prízemie s otvorenými arkádami a centrálnym schodiskom sa využívalo k trhovým účelom a miestnosti poschodia slúžili samospráve. Zrejme statické poruchy boli dôvodom, prečo v rokoch 1830 – 1850 došlo k zásadnej prestavbe objektu. Otvorené arkády zamurovali, čím mesto získalo nové skladové priestory, čiastočne sa upravila dispozícia poschodia a fasády nadobudli barokovo-klasicistický architektonický výraz. Takúto podobu si radnica, až na menšie zásahy v interiéri, zachovala do konca 20. storočia. V roku 1992 sa ukončila jej komplexná pamiatková obnova, ktorá viac-menej reštituovala jej originálny vzhľad. Realizovala sa podľa návrhu známeho slovenského architekta, rajeckého rodáka Ferdinanda Milučkého (1929 – 2019). Hoci obnova otvorením arkád a ich celoplošným presklením prinavrátila radnici aspoň čiastočne pôvodný exteriérový výraz, nanešťastie necitlivo a nenávratne odstránila mnohé autentické historické prvky a detaily. Medzi inými väčšinu originálnych omietok, vrátane fragmentov renesančných maľovaných slnečných hodín. Pôvodné schodisko na poschodie sa nezachovalo, to súčasné kopíruje len jeho polohu. Dnes sa radnica využíva na kultúrno-spoločenské účely a na prízemí sa nachádzajú malé expozičné a predajné priestory.