RADNICA
Výhodná poloha na križovatke obchodných ciest mala vplyv na rozvoj pôvodne malej osady, ktorá sa časom pretransformovala na mestečko plniace funkciu obchodného a remeselného strediska celej Rajeckej doliny. Už v období neskorého stredoveku tu vzniklo trhové námestie takmer štvorcového tvaru so sieťou ulíc pravouhlo vybiehajúcich z jeho nároží. Práve tam sa uskutočňovali v širokom okolí vyhľadávané pravidelné i výročné jarmoky, ktorých konanie umožnili viaceré privilégiá uhorských panovníkov a ktoré viedli k rozkvetu mesta v období ranného novoveku.
Takmer v strede námestia stojí pravdepodobne od prvej polovice 17. storočia radnica, ktorá sa na niekoľko storočí stala sídlom správnych inštitúcií mesta – richtára, mestskej rady, mestského súdu i notára. Nie je úplne vylúčené, že vznikla o niečo skôr, možno už na konci 16. storočia. Solitérna bloková stavba obdĺžnikového pôdorysu s oblými nárožiami má dve nadzemné podlažia a vysokú valbovú šindľovú strechu. Prízemie s otvorenými arkádami a centrálnym schodiskom sa využívalo k trhovým účelom a miestnosti poschodia slúžili samospráve. Zrejme statické poruchy boli dôvodom, prečo v rokoch 1830 – 1850 došlo k zásadnej prestavbe objektu. Otvorené arkády zamurovali, čím mesto získalo nové skladové priestory, čiastočne sa upravila dispozícia poschodia a fasády nadobudli barokovo-klasicistický architektonický výraz. Takúto podobu si radnica, až na menšie zásahy v interiéri, zachovala do konca 20. storočia. V roku 1992 sa ukončila jej komplexná pamiatková obnova, ktorá viac-menej reštituovala jej originálny vzhľad. Realizovala sa podľa návrhu známeho slovenského architekta, rajeckého rodáka Ferdinanda Milučkého (1929 – 2019). Hoci obnova otvorením arkád a ich celoplošným presklením prinavrátila radnici aspoň čiastočne pôvodný exteriérový výraz, nanešťastie necitlivo a nenávratne odstránila mnohé autentické historické prvky a detaily. Medzi inými väčšinu originálnych omietok, vrátane fragmentov renesančných maľovaných slnečných hodín. Pôvodné schodisko na poschodie sa nezachovalo, to súčasné kopíruje len jeho polohu. Dnes sa radnica využíva na kultúrno-spoločenské účely a na prízemí sa nachádzajú malé expozičné a predajné priestory.
Hlavný vstup do radnice je situovaný na južnej fasáde, v strednej presklenej arkáde, ktorú podobne ako ostatné arkády prízemia lemuje hladká šambrána. Priamo nad ňou sa nachádza malá nika s plastikou sv. Ladislava v zbroji so štítom a kopijou, patróna miestneho kostola i celého mesta. Dôležitým výtvarným prvkom tejto fasády je maľovaná, zjednodušená replika pôvodných slnečných hodín, avšak bez kovového tieňového ukazovateľa. Všetky fasády v parteri členia jednoduché lizénové rámy, ktoré v nárožiach poschodia prechádzajú do bosážovej formy. Klasicistický výraz stavbe dodávajú aj jednoduché nad a podokenné profilované rímsy a hladké šambrány okolo všetkých okenných otvorov a predovšetkým monochromatická biela povrchová úprava fasád.
Radnica je prirodzenou architektonickou dominantou štvorcového námestia, ktoré bolo spolu so zástavbou priľahlých ulíc v roku 1991 vyhlásené za pamiatkovo chránené územie – mestskú pamiatkovú zónu. Je stredobodom celého historického urbanizmu mesta a dôležitou súčasťou všetkých hlavných chránených pohľadov. Na kraji hlavnej fasády objektu je osadená pamätná tabuľa venovaná čestným občanom mesta, ktorú tam predstavitelia samosprávy osadili pri príležitosti ukončenia druhého tisícročia. Radnica bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená už v roku 1963.