Objekt postavený v dvadsiatych rokoch 20. storočia zaberá dve užšie stredoveké parcely. Jeho pôvodné architektonické riešenie v duchu historizmu a eklekticizmu s náznakom nastupujúcej secesie v plnej miere zodpovedalo dobovému vkusu obyvateľov v čase zániku rakúsko-uhorskej monarchie. Na vonkajších fasádach sa striedali jednoduché plastické slohotvorné prvky a detaily inšpirované rôznymi historickými obdobiami. Práve tie mali umocniť solídnosť ponúkaných hotelových služieb. Vnútorné priestory hotela neobišli dramatické udalosti druhej svetovej vojny. Istú dobu tu pôsobilo miestne komando nemeckej armády a po oslobodení v roku 1945 tu svoju činnosť vykonával Ľudový súd. Po roku 1948 štátna moc hotel znárodnila a krátko na to adaptovala na nové účely. V rokoch 1949 – 1954 tu sídlila knižnica so štatútom okresnej inštitúcie a poschodie bolo upravené na kinosálu. Na prízemí hotela istú dobu pôsobila expozitúra Štátnej banky a po jej premiestnení do inej budovy v meste sa jeho časť využívala ako pohostinstvo. Rôzny účel a rôzne prevádzky boli pravdepodobne dôvodom, prečo sa dlhodobo zanedbávala základná starostlivosť o objekt a do jeho údržby sa takmer neinvestovalo.

Začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia objekt prešiel zásadnou prestavbou a začal sa opäť využívať ako hotel, ktorý dostal meno Kľak. V meste i širokom okolí patril k  najmodernejším a najlepším zariadeniam a bol často vyhľadávaný pre svoju vyhlásenú kuchyňu. Nanešťastie sa stavebné úpravy realizovali spôsobom, ktorý necitlivo zasiahol do celkovej proporcie objektu a do pôvodných architektonických kvalít najmä hlavnej čelnej a bočnej pozdĺžnej fasády. Mnohé intaktné tvaroslovné prvky a detaily boli odstránené, niektoré sa obnovili len v zjednodušenej podobe. Okenné výplne už nerešpektovali originálne členenie. Aby sa v čo najväčšej miere zvýšila kapacita hotela, bola predná časť strechy navýšená a upravená do pseudomanzardového tvaru. Potomkovia pôvodných vlastníkov si po roku 1989 na objekt uplatnili reštitučné nároky a boli úspešní. Hotel prešiel ďalšími stavebnými úpravami, ktoré sa dotýkali predovšetkým modernizácie jeho interiéru. Drevené okná postupne nahradili plastové, ale bez drobnejšieho členenia, čelný vstup sa presunul z krajnej do stredovej polohy, fasády sa zateplili a v parteri nadobudli náznak priebežnej bosáže. V zadnej časti sa hmota objektu rozšírila o poschodové utilitárne prístavby a z dvorovej strany pribudlo veľké vonkajšie schodisko. V priebehu posledných dvoch desaťročí bol celý hotel z exteriéru viackrát farebne upravený, no bez širších historických koloristických väzieb.