ŠKOLA
Historická školská budova zo začiatku 20. storočia stojí mimo historického centra mesta a na samom západnom okraji pamiatkovej zóny. Svojou veľkosťou sa čiastočne vymyká drobnej urbanistickej a architektonickej štruktúre remeselníckych meštianskych domov pamiatkového územia.
V čase rakúsko-uhorskej monarchie boli v Rajci tri malotriedne – elementárne školy. Dve kresťanské a jedna, ktorá patrila miestnej židovskej náboženskej obci. Malá ľudová katolícka škola s dvoma triedami a dvoma učiteľskými bytmi bola na konci 19. storočia vo veľmi zlom technickom stave a nepostačovala nárokom stále narastajúceho počtu žiakov. Preto bola v júli 1902 zbúraná a na jej mieste sa okamžite začalo s výstavbou väčšej školskej budovy. Napriek počiatočným finančným problémom už v októbri toho istého roku nová škola stála a s výučbou sa mohlo začať, hoci zatiaľ len v provizórnej podobe. Škola bola dokončená a vybavená nábytkom v roku 1903. Na malé mestečko pomerne impozantná budova bola takmer šesťdesiat metrov dlhá. V jej krajných poschodových častiach sa nachádzali po dva byty učiteľov. Každý byt mal dve izby, kuchyňu a komoru. V hlavnej strednej prízemnej časti bolo umiestnených päť tried, zborovňa a kabinet. Architektúra školy a historizujúci výraz jej fasád plne zodpovedali dobe vzniku, keď prevládali reminiscencie na staršie slohové obdobia. Fasády zdobili bohato profilované priebežné korunné a kordónové rímsy, plastické okenné rámovania a na celom prízemí lineárna a nárožná kvádrová bosáž v omietke. Zaujímavým architektonickým prvkom čelnej fasády bolo jej zvýraznenie ozdobným stredovým atikovým štítom, ktorý vo vrchole ukončovala malá hranatá vežička s krížom. V čase výstavby do tejto fasády osadili pamätnú tabuľu s textom v tom čase v úradnom – maďarskom jazyku (v preklade: „Postavené na mieste starej školy za obetavej pomoci Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, a rajeckých rímskokatolíckych veriacich za spolupôsobenia rajeckého farára Karola Baroša (z Beluše) a svetského predsedu cirkevnej stoličnej správy Ferdinanda Pokorného v roku 1902“).
Škola sa v intaktnej podobe zachovala až do roku 1970. Vtedy, v januári, požiar poškodil strechu a takmer celú prízemnú časť objektu. Hoci samotné triedy neboli vážne znehodnotené a narušená strecha sa dala pomerne jednoducho opraviť, vtedajšie štátne orgány sa rozhodli zbúrať celý prízemný trakt školy a nahradiť ho poschodovou novostavbou bez historizujúcich ozdobných prvkov. Rozhodnutie pravdepodobne vyplývalo z potreby rozšíriť počet tried a zriadiť tu základnú deväťročnú školu. V roku 1973 dokončená dostavba však čiastočne znehodnotila pôvodné architektonické kvality objektu a zmenila jeho mierku. Našťastie bočné poschodové časti školy si až do dnešných dní v plnej miere zachovali svoj originálny výraz. V roku 1992 došlo k zlúčeniu dvoch základných škôl v meste a v objekte vznikla Katolícka spojená škola – Cirkevná základná škola sv. J. Vianneyho, ktorej zriaďovateľom sa stala najprv Nitrianska a po svojom vzniku Žilinská diecéza. Jean Maria Vianney (1786 – 1859) bol francúzskym kňazom, ktorého pápež za svätého kanonizoval v roku 1925 a stal sa patrónom kňazov v duchovnej správe a spovedníkov.
Budova školy, ktorá je situovaná pozdĺž hlavnej štátnej cesty I/64 (Kostolná ulica), si aj napriek zásadným stavebným úpravám začiatkom 70. rokov 20. storočia zachovala veľkú časť svojich pôvodných urbanistických a architektonických kvalít. Aj napriek tomu, že nie je národnou kultúrnou pamiatkou, je dôležitou a nenahraditeľnou súčasťou Pamiatkovej zóny mesta Rajec.